Nedávno som sa tak túlala po známom bratislavskom nákupnom centre Polus, keď tu zrazu, ahaho zazrela som maličký macshopík a v ňom dvoch predavačov, nie už tak maličkých. Tak som zašla dnu, slušne, ako ma mamina vychovala pozdravila a spýtala sa, či si môžem vyskúšať niektorý z iPodov so snahou milo sa usmievať. Nie snáď preto, že by mi ten asi 15 ročný chlapec s problematickou pleťou bol sympatický, ale preto, že sa rada na ľudí usmievam.
Chlapec mi niečo neochotne odsrkol a ukazoval mi, že ho predsa majú vyložený kúsok odo mňa. Neváhala som a svižným krokom sa vydala okúsiť túto mašinku. K teleportácii k iPodu mi stačil iba jeden krôčik takže to ani moc dlho netrvalo.
Keď som ho zbadala zblízka, zaľúbila som sa. Asi len druhýkrát v živote, ale bola to láska na prvý pohľad. Neverte obrázkom! V skutočnosti je ešte krajší! Maličký iPodík nano sa namňa usmieval a akoby hovoril "chyť si ma". A tak som si teda chytila.
Po krátkom hraní sa a mojom fakt milom prekvapení, aké je ovládanie ľahke a intuitívne, dokonca aj pre blondínky, som poprosila predavača o pár technických detailov, ako je výdrž batérií, záruka, cena a tak podobne.. Nuž čo som mohla čakať, okrem ceny som sa vlastne nič nedozvedela.
Po tomto jedinom odradzujúcom okamihu, som sa vybrala domov a nič som neponechala náhode. Na internete som si pilne ako včielka, všetko potrebné preštudovala, aby som si nekúpila mačku, i keď veľmi peknú, milú, hravú, sexi, krásne oblečenú, ale predsa len mačku - vo vreci.
Nakoniec som po krátkej, ale zrelej úvahe, tento designérsky skvost objednala. 1GB čierny iPod mi sľubovali ešte pred Vianocami a na môj údiv svoj sľub dodržali. Mám ho už skoro mesiac a nedokážem posúdiť, či som s ním spokojná, alebo nie, pretože som na ňom hudbu počúvala asi len 3x. Nie preto, že by hral zle, ale skôr som k tomu ešte akosi nemala príležitosť a možno ani chuť. No vždy pred spaním sa na neho pekne usmejem, on na mňa a je nám spolu fajn. :o)
